Bratislava, 30. apríla 2020 – Platforma Hlas občianskych organizácií oceňuje, že Programové vyhlásenie vlády, ktoré dnes schválil parlament, obsahuje viacero z jej odporúčaní. Návrh verejných politík, ktorý vypracovala v roku 2019, obsahuje odporúčania na ochranu a zlepšenie súčasných legislatívnych, finančných a inštitucionálnych podmienok pre občiansku spoločnosť. Tieto opatrenia platforma predstavila demokratickým politickým stranám pred voľbami.

“Oceňujeme, že si vláda osvojila viacero významných odporúčaní z nášho Návrhu verejných politík a veríme, že ich bude aktívne napĺňať. Každodenný prínos občianskych organizácií a iniciatív pre našu spoločnosť sa v čase pandémie koronavírusu ešte zintenzívnil, čo len potvrdzuje dôležitosť existencie dobre fungujúcej občianskej spoločnosti. Programové vyhlásenie vlády, ktoré dnes schválil parlament, nám dáva nádej, že občianska spoločnosť bude v najbližších štyroch rokoch vnímaná ako partner a na Slovensku dôjde k jej pozitívnemu rozvoju. Naše aktivity môžeme a budeme naďalej vykonávať oveľa intenzívnejšie, keď budeme cítiť podporu aj od vlády,” uvádzajú zástupcovia a zástupkyne platformy Hlas občianskych organizácií.

Návrh verejných politík

Platforma Hlas občianskych organizácií sa od svojho vzniku snaží o pozitívny rozvoj občianskeho sektora. V roku 2019 preto vypracovala Návrh verejných politík, v ktorom ponúka víziu dobre fungujúcej občianskej spoločnosti a predstavuje hlavné legislatívne odporúčania na ochranu a zlepšenie jej súčasného legislatívneho, finančného a inštitucionálneho rámca. O týchto opatreniach diskutovali zástupcovia platformy s demokratickými politickými stranami pred voľbami. A vyjadrujú záujem o pokračujúcu vzájomnú spoluprácu s predstaviteľmi verejnej moci v otázkach zlepšovania prostredia pre občiansku spoločnosť.

Návrhy platformy Hlas občianskych organizácií, ktoré sa objavili  v Programovom vyhlásení vlády:

  • Dôraz na budovanie občianskej spoločnosti ako jedného z pilierov demokracie a uznanie prínosu servisných aj advokačných aktivít.
  • Spolupráca s občianskym sektorom, ktorá vychádza z princípov partnerstva, rovnocennosti, transparentnosti a efektívnosti.
  • Prihlásenie sa k základným princípom otvoreného vládnutia.
  • Podpora participácie spoločnosti na tvorbe legislatívy a dialógu medzi vládou a občianskym sektorom.
  • Novelizácia zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak, aby boli na základe poznatkov z praxe odstránené jeho slabé miesta, aby boli doplnené inovácie smerujúce ku skvalitneniu jeho procesov.
  • Zachovanie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, ako aj stálych poradných orgánov.
  • Pri tvorbe legislatívy zvážiť zavedenie doložky vplyvov prijímanej legislatívy na mimovládne neziskové organizácie.
  • Posilnenie systémového financovania mimovládnych organizácií.
  • Zachovanie systému asignácie 2 % z dane fyzických aj právnických osôb.
  • Prispôsobenie pravidiel pre poskytovanie financií z európskych štrukturálnych a investičných fondov tak, aby sa zvýšili možnosti financovania aktivít občianskej spoločnosti z nich.
  • Podpora a rozvoj dobrovoľníctva a darcovstva.

Ďalšie návrhy, ktoré do budúcnosti odporúčame vláde zvážiť:  

  • V nezmenenej podobe zachovať  Zákon o združovaní občanov (Zákon č. 83/1990 Zb.) a zákony, ktorými sú zriadené niektoré sui generis mimovládne neziskové organizácie na Slovensku, ako napríklad zákon o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža (Zákon č. 460/2007 Z. z.). 
  • Zachovať nasledovné zákony a vylepšiť ich tak, aby neboli ohrozené základné princípy, ktoré obsahujú: Zákon o nadáciách (Zákon č. 34/2002 Z. z.),  Zákon o neinvestičných fondoch (Zákon č. 147/1997 Z. z.) a  Zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby (Zákon č. 213/1997 Z. z.).
  • Otvoriť diskusiu o tom, či Zákon o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike (Zákon č. 116/1985 Zb.), ktorý je právnou úpravou z roku 1985, má ešte zmysel, keďže väčšina pobočiek medzinárodných organizácií je dnes registrovaná podľa zákona o združovaní občanov a nie podľa tohto zákona.
  • Otvoriť vo vzťahu k Zákonu o rokovacom poriadku NR SR (Zákon č. 350/1996 Z. z.) diskusiu jednak o možnom znížení kvóra pre petície, ktoré musí prerokovať NR SR (z dnešných 100 000 napríklad na 50, či 75 000 podpisov), a tiež o ďalšej úprave uvedenia a odôvodnenia petičnej akcie na výboroch a v pléne NR SR, ktorú dnešná právna úprava vôbec neupresňuje.
  • Upraviť režim niektorých sui generis mimovládnych neziskových organizácií na Slovensku, napríklad Slovenský Červený kríž tak, aby boli súčasťou rodiny mimovládnych neziskových organizácií, napríklad im umožniť vstup do registra MNO.
  • Odmietnuť legislatívne návrhy znižujúce kvalitu podmienok pre fungovanie MNO v porovnaní s podobnými inštitúciami z podnikateľského sektora alebo sektora verejnej správy.
  • Odmietnuť legislatívne návrhy, ktoré stigmatizujú niektoré skupiny mimovládnych neziskových organizácií, akými boli napríklad návrhy zákonov na plošný zákaz zahraničných a zo zahraničia financovaných MNO a na označovanie MNO ako zahraničných agentov, či lobistov. 
  • Rozšíriť rozsah účelov definovaných v Zákone o dani z príjmov (Zákon č. 595/2003 Z. z.) pre asignovanie podielu dane fyzických a právnických osôb (§ 50) tak, aby zahŕňali aj ochranu právneho štátu, dobrú správu vecí verejných, potláčanie korupcie a explicitne zahŕňali „ochranu ľudských a občianskych práv.“
  • Zachovať existujúce nástroje, ktoré v súčasnosti vytvárajú motivačné prostredie pre všetky formy individuálneho, ale aj korporátneho darcovstva v prospech aktivít realizovaných v oblastiach verejnej prospešnosti.
  • Doplniť existujúce dotačné schémy o vyčíslenie dopadu aktivít občianskej spoločnosti v intenciách hodnoty za peniaze, ktoré jej organizácie realizujú (možný základ pre financovanie overených aktivít).
  • Vytvoriť nové návrhy na financovanie služieb poskytovaných MNO z verejných zdrojov, s cieľom zrovnoprávnenia ich klientov (domovy sociálnych služieb, nízkoprahové centrá, školy, voľnočasové aktivity, kultúrne a kreatívne centrá, atď.).
  • Prehodnotiť Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (Zákon č. 523/2004 Z. z.), s cieľom rozšíriť možnosti viacročnej podpory aktivít občianskej spoločnosti (nie iba dotačných programov).
  • Rozšíriť používanie autonómneho financovania aktivít občianskej spoločnosti prostredníctvom verejnoprávnych fondov po vzore Fondu na podporu umenia.

Foto: Dennik N, Tomáš Benedikovič