Rudolf Huliak, jeden z predkladateľov zákona proti občianskym organizáciám.
Foto: TASR – Ján Krošlák

1. Na koho sa zákon proti mimovládkam vzťahuje?

Na Slovensku máme niekoľko právnych foriem mimovládok – nadácie, neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, neinvestičné fondy, občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom. Okrem nich môžu vznikať aj organizácie podľa osobitných zákonov ako poľovnícke združenia alebo Slovenský červený kríž.

Návrh zákona proti mimovládkam upravuje pravidlá pre všetky tieto právne formy a označovanie upravuje pre všetky občianske organizácie, ktoré sú zapísané v Registri mimovládnych neziskových organizácií. Na Slovensku sú najčastejšou právnou formou občianske združenia.

2. Aké povinnosti majú organizácie podľa súčasnej právnej úpravy?

Každá právna forma občianskej organizácie má osobitný predpis, ktorý stanovuje povinnosti trocha odlišne. Nadácie, neziskové organizácie a neinvestičné fondy už teraz majú povinnosť vypracúvať výročné správy a zverejňovať ich, rovnako tak majú povinnosť zverejňovať údaje o darcoch nad určitú hranicu ako aj zverejňovať svoje účtovné závierky.

Občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom takúto povinnosť zo zákona dnes nemajú, ale mnohé väčšie organizácie to aj z dôvodu vyššej transparentnosti alebo pre požiadavky od donorov robia dobrovoľne. Zároveň ale je potrebné povedať, že ak má aj občianske združenie alebo organizácia s medzinárodným prvkom financovanie z verejných zdrojov, je povinná zverejniť svoju účtovnú závierku v registri účtovných závierok.

Zároveň sa na všetky organizácie vzťahujú všetky právne predpisy týkajúce sa povinností zamestnávateľa (BOZP, Zákonník práce), rovnako tak Nariadenie o GDPR a ochrana osobných údajov, daňové zákony (ak má organizácia príjmy z podnikateľskej činnosti musí mať živnosť a musí tieto príjmy zdaňovať rovnako ako obchodné spoločnosti) a účtovné predpisy, ako aj zákon o boji proti praniu špinavých peňazí.

Skutočnosť, že ide o občiansku organizáciu ju nezbavuje zodpovednosti dodržiavať právne predpisy platné v Slovenskej republike. Ak teda porušuje organizácia zákon, už teraz je možné ju postihnúť a rovnako tak v prípade podozrenia z páchania trestnej činnosti, je možné voči nej vyvodiť zodpovednosť.

Okrem toho vyplývajú organizáciám osobitné povinnosti z prijímania 2% z daní. Do zoznamu prijímateľov 2% z daní je možné zapísať len také organizácie, ktoré majú riadne splnené povinnosti voči štátu (zaplatené dane, odvody…). Zároveň, ak organizácia za rok získa z 2% z daní viac ako 3 320 eur, potom je potrebné, aby v obchodnom vestníku zverejnila prehľad toho, ako finančné prostriedky použila a ak má príjem z 2% z daní nad hranicu 33 000 eur, potom musí zriadiť osobitný bankový účet, na ktorý sa tieto prostriedky poukazujú a tiež ich použitie riadne zverejniť v obchodnom vestníku.

3. Aké povinnosti pribudnú podľa navrhovaného zákona proti mimovládkam?

Pre nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie pribudne povinnosť zverejňovať všetkých prispievateľov nad 5 000 eur (nie len tých zo zahraničia, ale aj tých zo Slovenska) vo svojej výročnej správe.

Zároveň, ak organizácie získajú finančné zdroje zo zahraničia, pribudne im povinnosť označovať sa ako „organizácia so zahraničnou podporou“ pri všetkých úkonoch. Čo to presne znamená nie je z návrhu zákona zrejmé, preto bude ľahké túto povinnosť porušiť. Zároveň, ak organizácie tieto povinnosti nesplnia, bude im hroziť sankcia vo forme pokuty, prípadne návrh na zrušenie.

Pre občianske združenia a organizácie so zahraničným prvkom pribudne viac povinností. Ak budú mať príjem viac ako 50 tis. eur za kalendárny rok, potom budú mať povinnosť vypracovať výročnú správu a v nej rovnako ako ostatné organizácie uviesť všetkých prispievateľov nad 5 000 eur (opäť bez ohľadu na to, či sú zo zahraničia alebo zo Slovenska).

Ministerstvo vnútra zároveň bude mať právomoc „vyhodnocovať“ obsah výročnej správy a ak nájde „nezrovnalosti“, tak vyzve organizáciu na ich odstránenie. Ak organizácia nezrovnalosti neodstráni, potom ju Ministerstvo vnútra bude mať možnosť rozpustiť. Rovnako ak získava zdroje zo zahraničia nad 5 000 eur, bude musieť používať označenie „organizácia so zahraničnou podporou“ pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti.

Z návrhu zákona nie je zrejmé, čo bude Ministerstvo vnútra na výročnej správe vyhodnocovať, ani čo sú to nezrovnalosti, ani čo je to pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti, preto bude ľahké zákon porušiť. Ministerstvo vnútra tak získa obrovskú protiústavnú právomoc rozpustiť občianske združenie, ktoré poruší zákon tým, že neodstráni nezrovnalosti vo výročnej správe alebo nezaplatí pokutu pre nepoužívanie označenia.

Občianske združenie alebo organizácia s medzinárodným prvkom sa bude musieť brániť na súde, návrh má síce odkladné účinky, ale nie každá organizácia má zdroje na takéto súdne konanie.

4. Pomôže navrhovaný zákon proti mimovládkam s transparentnosťou organizácií?

Veľmi obmedzene áno, keďže zavádza novú povinnosť pre občianske združenia a organizácie so zahraničným prvkom vypracúvať výročné správy, ktorú doteraz nemali a rovnako tak určuje povinnosť uvádzať vo výročnej správe pre všetky právne formy prispievateľov nad 5 000 eur (bez ohľadu na pôvod peňazí).

Občianske organizácie sa nebránia zvyšovaniu transparentnosti ani zavedenia povinnosti zverejňovať výročné správy pre občianske združenia a organizácie so zahraničným prvkom. Je však dôležité nájsť dohodu na tom, od akej výšky príjmu organizácie sa má takáto povinnosť zaviesť, aby zbytočne nezaťažila malé organizácie.

Pokiaľ ide o zverejňovanie individuálnych darcov, potom je vhodné dbať na ochranu súkromia a rešpektovať ochranu osobných údajov. V prípade súkromných prispievateľov ide o súkromné zdanené finančné prostriedky, ktoré sa dobrovoľne rozhodli darovať vybranej organizácii a preto je potrebné naďalej umožniť aj anonymné dary. Prispievateľov, ktorí poskytnú dar anonymne však už aj teraz musí organizácia viesť vo svojom účtovníctve a údaje o týchto darcoch musí poskytnúť daňovému úradu alebo polícii, ak o to pri kontrole alebo vyšetrovaní požiadajú.

Rozhodne však samotné označovanie organizácií ako „organizácia so zahraničnou podporou“ takúto transparentnosť neprináša.

5. Aké zdroje financovanie majú mimovládky?

Organizácie občianskej spoločnosti majú viacero druhov príjmov:

Verejné zdroje – dotácie zo verejnej správy, vrátane samosprávy. Používanie týchto zdrojov je kontrolované zo strany poskytovateľa, riadne vyúčtované a často podmienené podmienkou, že organizácie, ktoré sa o tieto zdroje vôbec uchádzajú musia preukázať, že majú uhradené pohľadávky voči štátu a nezamestnávajú nikoho v rozpore so Zákonníkom práce. Teda sa už pri uchádzaní o verejnej zdroje dokladuje súlad fungovania organizácie so zákonom a zároveň všetky prostriedky je potrebné riadne vyúčtovať. Často je potrebné predložiť všetky bločky, ktoré boli uhradené z týchto dotácií a riadne vyplnené pracovné výkazy všetkých zamestnancov.

Zdroje z Európskej únie – buď rozdeľované na národnej úrovni alebo na úrovni EÚ. Tieto sú kontrolované tak štátnymi orgánmi a/alebo Európskou komisiou. V prípade týchto zdrojov je opäť potrebné preukázať schopnosť organizácie implementovať projekty – mať riadne uhradené pohľadávky voči štátu, dostatočný počet zamestnancov a ich kvalifikáciu. Zdroje EÚ sú rovnako podrobené prísnej kontrole, a to nielen na záver projektu, ale aj priebežne počas jeho trvania. V prípade čerpania peňazí priamo z Európskej komisie musia projekty prejsť nezávislým finančným auditom.

Dary a granty z domácich a zahraničných nadácií. V prípade poskytovania darov a grantov je zväčša bežné, aby sa organizácie zúčastnili transparentného výberového procesu realizovaného formou súťaže o finančné prostriedky na základe zverejnenej výzvy. Nadácie majú pravidlá na preukazovanie dôveryhodnosti organizácií, ktoré sa o granty a dary uchádzajú napr. požadujú predkladanie projektov a po ukončení projektu aj záverečnú správu s vyúčtovaním a podrobným vydokladovaním toho, ako boli finančné prostriedky použité.

Dary od fyzických a právnických osôb. Tieto dary sú často poskytované prostredníctvom darcovských portálov (darujme.sk, donio.sk, apod.) alebo na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom a organizáciou. Dary fyzických osôb sú riadne súčasťou účtovníctva a organizácie v súlade so zákonom o boji proti legalizácií príjmov z trestnej činnosti musia viesť evidenciu darcov nad určitú hranicu a nesmú prijímať dary v hotovosti nad určitú hranicu.

Verejné zbierky. Tieto sú regulované zákonom o verejných zbierkach a organizácie realizujúce verejnú zbierku musia splniť prísne pravidlá.

2% z daní. Do zoznamu prijímateľov 2% z daní je možné zapísať len také organizácie, ktoré majú riadne splnené povinnosti voči štátu (zaplatené dane, odvody).

Zároveň, ak organizácia za rok získa z 2% z daní viac ako 3 320 eur, potom je potrebné, aby v obchodnom vestníku zverejnila prehľad toho, ako finančné prostriedky použila.

Ak má príjem z 2% z daní viac ako 33 000 eur, potom musí zriadiť osobitný bankový účet, na ktorý sa tieto prostriedky poukazujú a tiež ich použitie riadne zverejniť v obchodnom vestníku.

Z daňových právnych predpisov vyplýva pre organizácie povinnosť využívať prostriedky len na činnosti uvedené v stanovách, pričom ešte prísnejšie je to v prípade využitia 2% z daní, ktoré smú použiť len na účely uvedené v zákone o dani z príjmov.

Ak organizácie získavajú prostriedky aj podnikateľskou činnosťou, potom musia mať živnostenské oprávnenie, musia podať daňové priznanie a musia z takto získaných príjmov riadne zaplatiť daň z príjmu, rovnako ako iné podnikateľské subjekty.

6. Je problém, že mimovládky majú peniaze zo zahraničia?

Nie je.

Mnohé organizácie vrátane športových zväzov, organizácií spolupracujúcich s cirkvami, ale aj mnohé ďalšie na svoju činnosť využívajú aj financie zo zahraničia. Či už od nadácií, financie od Európskej únie a dary od fyzických a právnických osôb zo zahraničia.

Zahraničná podpora pre mimovládky nerovná sa presadzovaniu zahraničných záujmov, ako to mylne uvádzajú politici. V skutočnosti ide o využívanie peňazí zo zahraničia v prospech obyvateľov Slovenska. Je potrebné sa pozerať na to, aké činnosti a aktivity za tieto peniaze občianske organizácie vykonávajú. Aj aktivity smerujúce k presadzovaniu legislatívnych zmien, stráženie zákonov, boj proti korupci je úplne v poriadku financovať aj zo zahraničia.

Občianske organizácie sú kontrolovateľné a kritizovateľné rovnako ako politici. Dôležité je však byť v tejto kritike vecní a nevyužívať konšpiračné teórie s cieľom očierniť aktívnych občanov a občianky Slovenska. Je hanebné kresliť aktívnym ľuďom na chrbty terče nenávisti a odsudzovania len preto, lebo sa politikom nepáči ich kritika.

Občianske organizácie nerozhodujú o ničom. Môžu verejne alebo prostredníctvom nástrojov participácie prinášať svoje odborné argumenty, ale to je všetko. Je na politikoch a političkách, aby tieto argumenty zvážili alebo aj nie. Oni majú zodpovednosť za krajinu a za svoje rozhodnutia a tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť tým, že budú napádať kritických občanov združených v občianskych organizáciách.

7. Existujú „politické“ a „nepolitické“ mimovládky?

Nie.

Ide len o umelo vytvorenú nálepku od politikov. Všetky občianske organizácie sú vo svojej podstate politické, keďže právo združovať sa je politickým právom upraveným priamo v ústave a v medzinárodných dokumentoch o ochrane základných práv a slobôd.

Občania majú množstvo politických práv, ktoré im umožňujú zapájať sa do správy vecí verejných – právo slobodne sa vyjadrovať, prijímať a rozširovať informácie, slobodne sa združovať, zhromažďovať, majú petičné právo a právo voliť. Občianske organizácie sú teda realizáciou politického práva občanov na združovanie garantovaného priamo ústavou.

Skutočnosť, že niektoré organizácie sa venujú pomoci iným alebo vzájomnej pomoci a iné organizácie strážia zákony, navrhujú ich zmeny, či upozorňujú na korupciu, je úplne v poriadku. Občania sa majú právo združovať za akýmkoľvek účelom, ktorý neodporuje ústave. Tu treba rozlišovať medzi nestraníckymi občianskymi organizáciami, ktoré vstupujú do verejného priestoru so svojimi argumentami a odbornosťou a straníckymi občianskymi organizáciami.

Na Slovensku máme aj také občianske organizácie, ktoré napríklad založili politické strany alebo ktoré vo volebnej kampani aktívne vystupujú v prospech jednej strany alebo kandidáta. Tieto by sme mohli označiť za politické mimovládky. Ale aj v ich prípade ide o úplne legitímne činnosti, ak to nezakazuje zákon regulujúci volebné kampane alebo ak tým neporušujú zákon regulujúci činnosť politických strán. Politické mimovládky však nie sú také, ktoré sa bez ohľadu na stranícku príslušnosť alebo politické preferencie snažia o legislatívne zmeny alebo kritizujú politikov či političky.

Ak totiž organizácia venujúca sa občanom so zdravotným postihnutím predloží pripomienky k zákonu týkajúce sa úpravy výšky invalidných dôchodkov, potom ide o politické angažovanie sa. Takáto organizácia sa však neangažuje v prospech alebo neprospech konkrétneho politika či strany, ale v prospech obyvateľov Slovenska so zdravotným znevýhodnením.

Ak iná organizácia poukazuje na korupčné správanie politikov, potom opäť ide o legitímnu občiansku aktivitu, nie o politickú činnosť. Politici musia zniesť zo strany občanov aj kontrolu toho, ako moc vykonávajú a ako nakladajú s verejnými prostriedkami, prostriedkami od nás občanov.

8. V čom je zákon proti mimovládkam v rozpore s Ústavou SR a s právom Európskej únie?

Minimálne v dvoch ohľadoch:

1. Označovanie občianskych organizácií a neprimerané sankcie smerujúce k zrušeniu alebo rozpusteniu organizácií pre pochybenia, ktoré nie sú závažné. Takými sú napríklad administratívne chyby či nezaplatenie pokuty za nepoužívanie označenia.

Ústava SR, Charta základných práv EÚ ako aj Dohovor o ochrane základných práv a slobôd upravujú slobodu združovania. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Súdneho dvora Európskej únie táto sloboda zahŕňa nielen možnosť slobodne si zriadiť občiansku organizáciu, ale aj slobodne realizovať činnosti tejto organizácie. Vrátane zabezpečenia financií pre tejto organizácie samozrejme v súlade s právnymi predpismi. Táto sloboda nechráni možnosť vykonávať trestnú činnosť alebo ohrozovať verejný poriadok či práva iných.

Súčasťou tohto ústavného práva je teda aj právo vykonávať činnosti občianskej organizácie a získavať zdroje aj zo zahraničia. Ak by však pribudla povinnosť označovania organizácií, táto sloboda bude obmedzená. Tým, že môže niektorých prispievateľov odradzovať od financovania organizácie s týmto označením alebo na druhej strane môže organizácie odradzovať od prijímania financií zo zahraničia, aby sa označeniu vyhli.

V konečnom dôsledku to bude obmedzením ich práva na združovanie a nerušené vykonávanie činností. V prípade práva EÚ je to aj v rozpore s jedným zo základných hodnôt EÚ – s právom na slobodný pohyb kapitálu. Skutočnosť, že niektorá organizácia má financie len z jednej krajiny EÚ (zo Slovenska) a iná aj zo zahraničia, sama o sebe nehovorí nič o činnosti tejto organizácie ani o jej legitimite.

2. Protiústavný môže byť aj zásah do súkromia fyzických osôb, prispievateľov občianskym organizáciám, keďže bude povinné zverejňovanie ich mien spolu so štátnou príslušnosťou. Plošné zverejňovanie prispievateľov nerieši problém s podozreniami o zneužívaní organizácií na trestnú činnosť, pretože len samotným zverejnením osobných údajov nie je možné preukázať pôvod príjmu prispievateľa.

Ako sme však uviedli už táto povinnosť môže prispievateľov odrádzať od financovania činností občianskych organizácií, čo je zásahom do práva na združovanie. Navyše to zasahuje do práva na ochranu súkromia týchto osôb, keďže organizáciám venujú svoje riadne zarobené a zdanené zdroje.
Už dnes môže polícia ako aj daňový úrad vykonať v akejkoľvek organizácii kontrolu financovania, ak existuje podozrenie, že sa podieľa na legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Ak iná organizácia poukazuje na korupčné správanie politikov, potom opäť ide o legitímnu občiansku aktivitu, nie o politickú činnosť. Politici musia zniesť zo strany občanov aj kontrolu toho, ako moc vykonávajú a ako nakladajú s verejnými prostriedkami, prostriedkami od nás občanov.

9. Čo sú hlavné problémy zákona proti mimovládkam?

1. Predkladateľom nejde o transparentnosť, ale o neprípustné nálepkovanie a stigmatizáciu tisícov organizácií občianskej spoločnosti.

2. Návrh zákona otvára možnosti pre Ministerstvo vnútra navrhovať zrušenie organizácií alebo priamo rozhodnúť o ich rozpustení už pri malom administratívnom pochybení.

3. Návrh neprimerane zasahuje do práva všetkých ľudí na Slovensku slobodne sa združovať na ochranu svojich práv a záujmov čo je v rozpore s ústavou, právom Európskej únie ako aj s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi.

4. Klamlivo spája financovanie zo zahraničia s presadzovaním „protislovenských“ alebo „cudzích“ záujmov.